V zozname životných lekcií už môžem smelo listovať. Napriek tomu, či práve preto, sa stále držím rovnakých zásad a nemienim to meniť. Veď čo je na tom, ak sa človek snaží
- prijímať skromne
- pomáhať nezištne
- konať čestne
- pracovať precízne
- nebáť sa rozhodnutí ani zodpovednosti?
Samozrejme, háčik tu je a niekedy vie dať o sebe aj citeľne vedieť: Pokiaľ sa držíte takýchto a podobných „nemoderných“ zásad, nestačíte niekedy sledovať, ako vás na pomyselnom spoločenskom rebríčku predbiehajú jednotlivci, pretože sú o mnohé z týchto zásad ľahší, pričom výška ich dosiahnutého vzdelania či miera predpokladaných zručností a skúseností často nemusí dosahovať výšku ich ambícií.
Našťastie, na život sa dá nazerať aj inak ako len na súťaž o dosiahnutie čo najvyššieho spoločenského stupienka za akúkoľvek cenu. Dá sa naň tiež nazerať ako na priestor, v ktorom máte šancu po sebe zanechať niečo užitočné. A či mi veríte, či nie, nech vykonáte akúkoľvek užitočnú drobnosť, nikdy nebude úplne bezvýznamná ani v porovnaní s nekonečnosťou vesmíru. Vždy pôjde o pohyb smerom k vyššej kvalite a komplexnosti. Veď si len vezmime, aký nekonečne komplexný sa nám môže javiť dnešný svet, hoci mu kedysi predchádzala existencia len jediného chemického prvku.
Má preto význam vychovávať, učiť, skúmať, venovať sa umeniu, liečiť, opatrovať, chrániť, kultivovať životný priestor vo svojom okolí, pomáhať druhým, alebo aspoň niekoho sem tam rozosmiať. A aj z pohľadu vesmíru určite väčší ako iba šplhanie sa po akýchsi vyfabrikovaných spoločenských stupienkoch.
Šplhači si svoje životné preferencie vybrali sami. Neupieram im to. Nemám im to ani za zlé, pokiaľ sa nešplhajú tam, odkiaľ by ostatným mohli skákať po hlavách. Ale to už je na nás, či takým dovolíme približovať sa k rebríku, a či si s nimi poradíme, pokiaľ sa vyšplhajú príliš vysoko.
Celá debata | RSS tejto debaty