Michal Frič

„A čo je vlastne náplňou tvojej práce?“ opýtal sa Malý princ, keď priletel na novú planétu a človek, ktorého na nej stretol, sa mu predstavil ako expert. „Každý deň cestujem do práce tak, aby som tam bol v stanovený čas. Ani o minútu neskôr!“ dôrazne vysvetlil expert a zatváril sa náramne dôležito. „Potom tam čakám na druhý stanovený čas, aby som mohol z práce odísť. V žiadnom prípade sa nesmie stať, aby som odišiel čo len o minútu skôr. Je to veľmi dôležité!“ „Prečo je to také dôležité?“ nechápal Malý princ. „No predsa kvôli správcovi dochádzkového systému,“ odvetil expert a bolo pritom vidieť, že ho elementárna neznalosť malého návštevníka zarazila. „Len si predstav,“ pokračoval, „že by mu ľudia chodili do práce, ako by len chceli – aký by mal len ten neborák v tom svojom systéme neporiadok! Musel by to dávať potom všetko dohromady aj v čase svojho voľna, možno by bol v práci aj cez víkendy. Už chápeš?“

Malý princ neodpovedal, len nechápavo pokrútil hlavou a položil expertovi ďalšiu naivnú otázku: „A čo vlastne robíš medzi tými dvoma stanovenými časmi?“ „Akože čo? Som predsa expert. Sedím za počítačom a čakám, či sa ma niekto ako experta na niečo opýta.“ „Ale veď na to nepotrebuješ cestovať do práce. Sedieť za počítačom predsa môžeš aj inde,“ namietol Malý princ. „Chlapče, ty ma vôbec nepočúvaš,“ povzdychol si rozhorčene expert. „Pred chvíľou som ti vysvetlil, že do práce treba chodiť kvôli správcovi dochádzkového systému. Veď keby stratil prehľad, ostatní by to brali ako jeho veľké zlyhanie. Všetci mu preto musíme vychádzať maximálne v ústrety.“ „Prepáč. Už chápem,“ povedal tíško Malý princ a zahanbene sklopil zrak. Po chvíľke trápneho ticha však opäť nedokázal zvíťaziť nad svojou zvedavosťou: „A žiadajú ťa o radu často?“

„Vôbec nie. Vlastne si ani nepamätám, kedy sa ma niekto na niečo pýtal,“ odpovedal hrdo expert. „Prečo si potom taký spokojný?“ neskrýval svoj údiv Malý princ. „Akože prečo?“ zasmial sa expert, ktorého otázka malého chlapca očividne pobavila. „Len si to predstav,“ pokračoval, „roky som pracoval pre medzinárodné inštitúcie. Celé dni som tam pritom nerobil nič iné, len ustavične radil a vysvetľoval vysokopostaveným ľuďom čo majú robiť, ako navrhovať zákony a ako o nich hlasovať. Často odo mňa chceli, aby som im písal verejné vystúpenia. Na Slovensku je to, chvalabohu, úplne inak: tu všetci všetko vedia. Môžeš mať za sebou škôl a diplomov koľko a akých chceš, a napriek tomu sa ťa tu nikto nič nepýta, pretože tu je vlastne každý expert na všetko. A je pritom úplne jedno, či je jeho alma mater skládka, lanovky, kopírka, kadernícky salón, posilňovňa, maňuška alebo šapitó. Skrátka: Slovensko je trieda. Svet sa má od nás od nás ešte veľa čo učiť.“

Zdroj: Nové slovo