Michal Frič

Kým vyhasnutú sviecu ešte zažneš, vyhasnutý život späť už nevrátiš. Niekde na polceste možného a nemožného stojí snaha osvetliť pravdu, starostlivo schovávanú za neprekonateľné hradby klamstiev a poloprávd. Kto Miloslava Ransdorfa poznal iba z mainstreamových médií, nemal šancu túto hradbu prekonať. Narušme ju však teraz aspoň na tomto mieste.

Miloslav Ransdorf bol jedinečnou osobnosťou. Na jednej strane všestranný génius – politik, filozof, historik s encyklopedickými vedomosťami, úžasnou pamäťou, schopný viesť plnohodnotný rozhovor s ľuďmi z rôznych krajín sveta v ich vlastnom jazyku či dokonca dialekte. Na strane druhej disponoval ľudskými kvalitami, aké by sme dnes márne hľadali u väčšiny politikov. Aj preto nemal núdzu o prejavy úcty a vážnosti – hoci i z tábora reprezentantov opačného politického spektra, kým od najbližších spolupracovníkov nezriedka čelil podpásovým úderom.

Ľudí jednoducho polarizoval tým, aký bol. Bol zrkadlom, v ktorom sa odrážali charaktery bez ohľadu na politickú príslušnosť, čo mnohých viedlo k snahe toto zrkadlo zakaliť. Bol studnicou cenných názorov, o ktoré ustavične prosili aj tí, čo ju húževnato zahadzovali, aby popri nej nevyzerali trápne ako vyschnuté žriedlo. Tam vysoko, kde politický vietor poľahky ohne kdekoho, sa vynímali jeho pevné zásady: Myslieť a konať podľa svojho vlastného úsudku a presvedčenia, robiť to, čo je spravodlivé, chrániť a brániť tých, ktorí si to zaslúžia a potrebujú… A to za akúkoľvek cenu. Nebál sa. Aj preto sa ho báli.

Miloslav Ransdorf draho platil odlúčením od svojej rodiny svojím zdravím aj vynakladaním enormnej energie na obranu svojej cti. Nie je náhoda, že po nej najčastejšie šliapali politickí intrigáni s tými najnižšími ľudskými a intelektuálnymi kvalitami. Aj ich pričinením z vysokej politiky navždy odchádza človek, génius a politik v jednej osobe.

Zdroj: Nové slovo