Michal Frič

Problematika emigračnej krízy sa v Prahe očividne nepodceňuje. Len počas dvoch dní (30. 11. a 1. 12.) hlavné mesto Českej republiky hostilo tri nezávislé semináre na tému, ktorá je v Európe už dlhodobo skloňovaná vo všetkých pádoch. Nasledovné riadky sa venujú prvému z nich, nakoľko sa ho oficiálne zúčastnili aj hostia zo Slovenska. Seminár s názvom Politické dopady emigrácie z ľavicovej perspektívy –  pohľad krajín strednej Európy zorganizovala Spoločnosť pre európsky dialóg (SPED) a Európska sieť pre politické vzdelávanie a vedecké analýzy (Transform!).

Foto: Autor

V reprezentačných priestoroch pražskej radnice privítala hostí Marta Semelová (KSČM). Slova sa ďalej ujal Gregory Mauzé (Nadácia Rózy Luxemburgovej, Belgicko), aby predstavil pracovný a pre seminár zároveň východiskový dokument Odpoveď ľavice na azylovú krízu a migračnú politiku. Nasledovali príspevky a diskusie odvíjajúce sa od tematických okruhov:

• Príčiny emigrácie. Boj proti vojnám.
• Dôvody strachu z emigrantov.
• Bezpečnosť a sociálna situácia.
• Ekonomické dopady emigrácie na EÚ.
• Pohľad ľavice na problematiku emigrácie. Riešenia ľavice a boj proti postupom extrémnej pravice.

S oficiálnymi referátmi vystúpili Jiří Málek (SPED), František Škvrnda (Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave), Marika Tändler-Walenta (Die Linke), Piotr Ikonowicz (Nadácia Rózy Luxemburgovej) a Attila Melegh (Transform! Maďarsko). Seriózny a zodpovedný prístup účastníkov seminára k problematike sa poznateľne premietol do vysokej úrovne referátov a diskusných príspevkov.

Aj z týchto dôvodov sa nakoniec nepotvrdili predpoklady o neprekonateľných rozporoch medzi pozíciami západoeurópskych a stredoeurópskych krajín, hoci rozdielny prístup bol viditeľný. V príspevkoch Západoeurópanov dominovala kritika postojov časti európskej verejnosti k emigrantom, analyzovali sa pôvod, opodstatnenosť a skutočná miera obáv z nich, alebo sa hovorilo o nebezpečenstvách, ktoré môžu predstavovať protiimigrantské nálady.

Stredoeurópania popri právach emigrantov poukázali i na ich povinnosť rešpektovať spoločenské pravidlá a kultúru hostiteľov (Jaromír Kohlíček, KSČM). Podľa Jiřího Málka (SPED), takýto postoj u Čechov hneď neznamená odmietanie občanov iných národností, čo doložil štatistickými údajmi o počte Ukrajincov, Vietnamcov, Slovákov a ďalších prisťahovalcov, ktorí sa navyše do českej spoločnosti bezproblémovo integrovali. Oproti svojim západným kolegom sa Stredoeurópania vo všeobecnosti zameriavali skôr na príčiny emigrantskej krízy. Jednou z nich je podľa Františka Škvrndu negatívna rola zahraničnej politiky USA a NATO, pričom ako upozornil, NATO sa (na rozdiel od EÚ) kritike významnejších európskych politikov úspešne vyhýba.

Seminár priniesol veľa ďalších pozoruhodných úvah a postrehov. Spomedzi nich treba spomenúť aspoň otázku redaktorky Haló novín ohľadom schopnosti Nemecka finančne ustáť bezprecedentný nával emigrantov a odpoveď nemeckých kolegýň na ňu. Redaktorka vyjadrila pochybnosti o tom, že sa postoj nemeckej vlády nakoniec neotočí proti veľkej časti nemeckých občanov a chcela vedieť, kto bude náklady spojené s príchodom emigrantov financovať. Ako ďalej spresnila, jej obavy vychádzajú z predpokladaného rozsahu a komplexnosti pomoci priamo sa dotýkajúcej administratívnych výdajov, výstavby ubytovacích komplexov, zdravotnej starostlivosti, zdravotného poistenia, jazykových a rekvalifikačných kurzov, navýšenia kapacít škôlok a škôl, rodinných prídavkov a v neposednom rade i sociálnych dávok pre tých, ktorým sa nepodarí zamestnať.

Podľa nemeckých kolegýň sa o finančnej zodpovednosti za prijímanie emigrantov stále rokuje. Technicky teda ešte nie je jasné, kto a akým spôsobom bude výdavky vykrývať. Nemecká vláda však už stihla prijať rad prvých celoplošných úsporných opatrení. To, že verejný odpor voči takejto politike nie je taký silný, ako by sa dalo očakávať, zástupkyne Die Linke vysvetlili vkladaním nádejí do zastavenia demografického úpadku Nemecka a vierou vo výhody lacnej pracovnej sily. Z dlhodobého hľadiska by, podľa tohto chladnokrvného kalkulu, mala emigračná kríza priniesť Nemecku hospodárske výhody. Či sa tak nakoniec stane, je diskutabilné. Isté je len, kto na experiment a falošnú solidaritu doplatí. Elita to nebude.