Michal Frič

Ohľadom situácie na Ukrajine prebehlo 12. marca neformálne rokovanie medzi zástupcami parlamentnej skupiny Zjednotenej európskej ľavice GUE/NGL a štátnymi predstaviteľmi Ruskej federácie v Štrasburgu. Pozvanie prijali: zástupca predsedu Štátnej dumy Sergej Železniak, predseda Výboru pre zahraničné záležitosti Alexej Puškov, predseda Výboru pre ústavné právo a budovanie štátu Vladimír Pligin, predseda Výboru pre vzdelávanie Viačeslav Nikonov a zástupca predsedu Výboru medzinárodných vecí Rady federácie Andrej Klimov.

Štátni predstavitelia RF neskrývali sklamanie nad vnímaním ukrajinskej krízy Západom. Podľa nich Rusko nemalo na výber, keď bolo požiadané o ochranu svojej menšiny na Kryme po tom, ako sa v Kyjeve dostali k moci sily otvorene hlásiace nenávisť voči rusky hovoriacim občanom Ukrajiny, Rusom, Židom a členom, sympatizantom či voličom niektorých politických strán.

V bezpečí nie sú ani ostatní, ak dajú najavo, že s postojmi pravicových extrémistov nesúhlasia. Preto aj zvyšok bývalej vládnej Strany regiónov, ktorý v kyjevskom parlamente ostal, hlasuje často v rozpore so svojím presvedčením. Nie je výnimkou, že v opačnom prípade poslanec dostane anonymnú SMS s adresou svojho bydliska a stalo sa, že správa obsahovala i denný harmonogram jeho dieťaťa. Atmosféra strachu sa podľa Alexeja Puškova jasne odzrkadľuje aj na výsledkoch hlasovania zástupcov Strany regiónov pôsobiacich v Európskych štruktúrach. „Hovoril som s nimi. Povedali mi, že jednoducho nemajú na výber. Ukrajina je ich vlasť, majú v nej svoje rodiny a nebudú ohrozovať ich ani svoju vlastnú bezpečnosť,” vysvetlil. Mimochodom, je verejným tajomstvom, že niektorí politici a ich spolupracovníci zastupujúci Ukrajinu v európskych inštitúciách nevideli výplatu už tretí mesiac. Preto ich „ odstúpenie” zo zahraničných postov bude aj tak len otázkou času.

Ak sa hovorí o porušení ukrajinskej suverenity, Rusi súhlasia. Tvrdia však, že jediní, kto ju porušil, boli USA, keď mohutnou finančnou podporou a za pomoci profesionálnych provokatérov zvrhli legitímnu vládu. Strelné poranenia obetí toto tvrdenie len podporujú, ako nakoniec aj odtajený rozhovor medzi vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovou a estónskym ministrom zahraničných vecí Urmasom Paetom. Použitie munície rovnakého druhu proti poriadkovým zložkám ako aj demonštrantom podľa Rusov poukazuje na zámer vyprovokovať vlnu nepokojov a násilia za každú cenu. Zámer, ako je známe, dokonale vyšiel. Aj po výmene vlády eviduje Ukrajina v súvislosti s politickou krízou v krajine viac ako tridsať vážnych porušení práva vrátane krádeží, únosov a zabitia. Niektoré konkrétne príklady, o ktorých následne hovoril Andrej Klimov, poukázali na znepokojujúcu skutočnosť, že medzi obeťami sa nachádzajú aj ženy a deti.

Kto z napätej situácie profituje, nie je ťažké uhádnuť. USA sú rozhodnuté urobiť všetko preto, aby posilnili svoj vplyv v EÚ na úkor Ruska, ktoré v roku 2012 prišlo s ideou vytvorenia spoločného hospodárskeho priestoru od Lisabonu po Vladivostok. Akékoľvek zaváhanie Američanov by v tomto ohľade znamenalo nielen krach historického projektu Transatlantického partnerstva s EÚ, ale aj vážnu hrozbu geopolitickej a hospodárskej katastrofy pre USA. Preto sa vo vojne o EÚ muselo potiahnuť ukrajinským strelcom. A ako ukazujú posledné udalosti, ťah vyšiel podľa plánov: stačilo len pár dní, aby roky budovanú dôveru medzi Ruskom a EÚ nahradila atmosféra vzájomného osočovania uvrhujúca Rusko do medzinárodnej izolácie a EÚ do väčšej závislosti od USA.

Sú z tohto uhla pohľadu úvahy o porušovaní ľudských práv a medzinárodného práva zo strany Západu a Ruska vôbec na niečo užitočné? Až na rezolúciu GUE/NGL, všetky návrhy rezolúcie, o ktorých 13. marca hlasoval Európsky parlament v Štrasburgu, tvrdia, že Rusko je agresor a obviňujú ho z „agresie”, „okupácie” či „intervencie”. Rusko, ako uviedol zástupca predsedu Štátnej dumy Sergej Železniak je zase presvedčené, že dohody z roku 1997, podľa ktorých môže na Kryme mať do 25 000 vojakov, 132 obrnených bojových vozidiel a 24 kusov delostreleckej techniky s obsluhou, určite neprekročilo. Naopak, Rusko sa Západu pýta, prečo nie sú trestané porušenia medzinárodných a ľudských strán zo strany USA, prečo sa za legitímne osamostatnenie vydáva násilné odtrhnutie Kosova od Srbska, prečo Európskej únii nevadí okupovanie svojej vlastnej členskej krajiny, Cypru, tureckými vojskami a tiež prečo krymské referendum Západ už vopred označil za nelegitímne.

Zdá sa, že „Západu nevadí ani hrozba niekoľkomiliónovej vlny ukrajinských emigrantov, ani vyhlásenia Pravého sektora a strany Sloboda o územných nárokoch nielen voči Rusku, ale dokonca aj voči Poľsku či Maďarsku” poznamenal Železniak. Západu tiež neprekáža kyjevská vláda strachu a násilia. Naopak, ako 12. marca potvrdil výbor koordinátorov pre rozpočet EÚ, túto vládu únia čoskoro podporí jedenástimi miliardami eur. Čo na tom, že dnes je už takmer dvadsaťpäť percent občanov EÚ ohrozených sociálnym vylúčením a chudobou. Treba vyslať jasný signál novej ukrajinskej vláde, nech je akokoľvek nedemokratická a extrémistická – hlavne, že je protiruská – aby vedela, že Západ jej pomôže vydržať za každú cenu.

Zdroj: Nové Slovo