Založ si blog

Junckerov balík neoliberalizácie

Predseda Európskej komisie (Komisia) Jean-Claude Juncker na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu (Parlament) dňa 26. 11. 2014 priblížil detaily návrhu, vďaka ktorému má do reálnej ekonomiky v najbližších troch rokoch pribudnúť dodatočných 315 miliárd EUR. (Pre porovnanie: ide o sumu predstavujúcu viec než dvojnásobok výšky ročného rozpočtu EÚ.)Poslanci Parlamentu očakávali spresnenie Junckerovho zámeru už od júla 2014, keď ho ako prvú z desiatich priorít ešte v pozícii kandidáta na predsedu Komisie predstavil v dokumente „Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu.“ (1)

 

Spomínaný balík financií má smerovať na podporu vedy, výskumu ako aj malých a stredných podnikov. Od investičnému boomu si Komisia sľubuje vytvoriť 1,3 miliónov nových pracovných miest. Dosiahnutie tohto cieľa spočíva v zatraktívnení investičného prostredia pre investorov zo súkromného sektora. Pri požadovaní podpory pre svoj projekt sa Juncker opiera o skutočnosť, že EÚ, aj napriek svojmu potenciálu, v oblasti investícií za zahraničnou konkurenciou nebezpečne zaostáva.

 

Podľa predsedu Komisie Európska únia disponuje dostatočnou mierou likvidity a až 50 % verejných prostriedkov by mohlo byť využitých na investičné účely. Uvedené prostriedky by mali byť jedným z dôležitých zdrojov, ktoré poputujú do nového Európskeho fondu pre strategické investície. Po prejave predsedu Komisia na svojich stránkach sprístupnila nové dokumenty (2) súvisiace s Junckerovým projektom. Spolu so skôr dostupnými informáciami dotvárajú ucelenejší obraz o zámeroch predsedu Komisie.

 

Kľúčové aspekty

 

Juncker neprináša hotové čerstvé financie, ale sľubuje ich vytvoriť. Ako hlavný nástroj mu poslúži už spomínaný nový Európsky fond pre strategické investície, ktorý má začať fungovať od júna 2015. Záloha fondu bude pozostávať zo 16 miliárd eur alokovaných v budúcoročnom rozpočte EÚ, pričom zatiaľ vieme, že 3,3 miliárd eur sa má vyčleniť z Nástroja na spájanie Európy, 2,7 miliardy eur z programu Horizont 2020 a 2 miliardy eur z rozpočtových rezerv. Alokácia dodatočných ôsmich miliárd nie je presnejšie špecifikovaná. Zvyšok, 5 miliárd eur, poskytne Európska investičná banka. Základ fondu tak bude tvoriť 21 miliárd eur, pre ktoré chce predseda Komisie pripraviť také investičné prostredie, aby každé jedno euro malo 15-násobnú návratnosť.

 

Európsky fond pre strategicke investície (3)
juncker_a

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Opatrenia na zatraktívnenie investičného prostredia majú predovšetkým zahŕňať:

 

1. Garanciu investícií s vyšším rizikom

 

2. Stimulovanie súkromných investícií z verejných zdrojov,

 

3. Menej regulácie a viac flexibility,

 

4. Zmeny týkajúce sa Štrukturálnych a investičných fondov,

 

5. Preferovanie súkromného sektora pri tvorbe pracovných miest.

 

Na Junckerovom balíku pracuje komisár Jyrki Katainen (bývalý fínsky minister financií a predseda pravicovej Národnej koaličnej strany), podľa ktorého má projekt priniesť aj výrazné zefektívnenie úverovej politiky EIB a ďalších európskych úverových inštitúcií a to najmä v oblasti infraštruktúry a budovania jednotného trhu. Jeho snahy sa v týchto dňoch orientujú na získanie pozície Rady zasadajúcej 18. a 19. decembra. Predloženie príslušnej regulácie Komisie je naplánované na január.

 

Junkerova prezentácia sa na plenárnom zasadaní stretla prevažne s priaznivými ohlasmi. Okrem EPP vyjadrilo plnú podporu projektu i S&D a ALDE. GUE/NGL sa k očakávaniam Komisie vyjadrili s určitou skepsou, kým zelení a ECR sa k návrhu postavili skôr odmietavo.

 

Výhrady

 

Pred nami stojí projekt, ktorý má ambíciu riešiť problém poddimenzovaného investičného potenciálu EÚ a to najmä v oblastiach, ktoré spomína Juncker – vo vede, výskume a v podpore malých a stredných podnikov. Zároveň však skrýva i vážne riziká súvisiace so spôsobom, akým predseda Komisie navrhuje získať zdroje financií.

 

Koncom tohto roka vnútorný dlh EÚ dosahuje 30 miliárd eur a na pokrytie najurgentnejších pohľadávok únia zúfalo potrebuje aspoň 5 miliárd v čo najkratšom čase. V tejto situácii hovoriť o dostatku likvidity je zavádzajúce a účelové. O to problematickejšie je vyčleniť 16 miliárd z rozpočtu na rok 2015 zaťaženého vysokým deficitom zdedeným z predchádzajúceho roka. V prípade, že Parlament uverí sľubom predsedu Komisie o návratnosti financií, čo sa pravdepodobne stane, otázka stojí, či prípadné vyčlenenie uvedenej sumy neohrozí príslušné projekty. Využitie finančných prostriedkov ako iba záruky bez toho, aby boli vybrané z rozpočtových položiek, nemusí totiž v investoroch vzbudiť dostatočnú dôveru.

 

Ďalším vážnym problémom je otázka zatraktívňovania investičného prostredia. Spôsob, akým uvažuje Komisia, smeruje k vytváraniu neoliberálnejšieho prostredia. Dáva do hry financie daňových poplatníkov v zmysle známeho: „Privatizácia ziskov, socializácia strát.“ Napriek Junckerovmu ubezpečovaniu, že projekt povedie k rastu bez dodatočného vytvárania nových dlhov, pravdepodobne ani on sám neverí tomu, že jeho sľuby sa neponášajú na bublinu, v tomto prípade tú dobre známu finančnú, o ktorej vieme, že zvykne prasknúť s poriadnym rachotom. Odhliadnuc i od tohto rizika, balík predsedu Komisie je problematický pre ďalšie zásadné aspekty:

 

1. Investície súkromného sektora sa podľa skúseností z boja proti svetovej chudobe najčastejšie vyhýbajú málo rozvitým regiónom, čo je logické z hľadiska snahy o dosiahnutie čo najvyššieho zisku.

 

2. I v prípade investícií do chudobných regiónov neexistuje záruka, že z investícií budú profitovať miestni obyvatelia.

 

3. Štrukturálne a investičné fondy majú pred využívaním grantov uprednostniť „inovatívne financovanie“, čo môže opäť znevýhodniť menej rozvinuté regióny.

 

4. Počíta sa so zvýšením spolufinancovania balíka členských štátov EÚ.

 

5. Pri zmienkach o pracovných miestach sa nevyskytuje odkaz na ich kvalitu.

 

6. Návrhu chýba akýkoľvek dôraz na sociálnu dimenziu, čo je vzhľadom na vážnu sociálnu situáciu desiatok miliónov Európanov zarážajúce.

 

Spôsob, akým predseda Komisie mieni mobilizovať 315 mld., môže podľa spomínaných výhrad viesť k prehlbovaniu sociálnych rozdielov. A to i napriek tomu, že Juncker, ako uviedol vo svojom vystúpení, sníva o tom, že grécke deti chodia do škôl vybavených modernými počítačmi. Isteže ide o pekný sen. Otázkou je, či sú v ňom aj deti chudobných rodičov. Nakoniec poznámka o výhrade, ktorá by tiež mala patriť medzi najzávažnejšie: Ide o viditeľné podriaďovanie politiky EÚ záujmom súkromného sektora. Táto výhrada sa už netýka len problému sociálnej spravodlivosti, ale i otázok demokratickej spoločnosti a práv občanov EÚ.

 

Politici pritom dobre poznajú alternatívne riešenia, ktoré nie len reálnej ekonomike dokážu poskytnúť dostatok finančných zdrojov, ale zároveň vedú aj k znižovaniu sociálnych rozdielov a posilňovaniu demokracie. V hospodárskej politike sa spomínané riešenia týkajú napríklad eliminácie daňových rajov, zvyšovaniu tlaku proti ekonomickému a legislatívnemu zvýhodňovaniu nadnárodných korporácií, daní z finančných transakcií či ďalších krokov posilňujúcich verejnú kontrolu nad finančným sektorom.

 

(1) http://ec.europa.eu/about/juncker-commission/docs/pg_cs.pdf

(2) http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-investment/plan/index_en.htm

(3) http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-investment/plan/financing/index_en.htm


Správa z nesprávnej cesty

03.05.2017

Ešte pred sto päťdesiatimi rokmi dreli naši predkovia 16 hodín denne. Tvrdej a dlhej driny neboli ušetrené ani malé deti, ktoré, aby dočiahli k niektorý strojom, museli stáť na stoličkách. viac »

„Moderná“ ľavica – biely kôň utečeneckej krízy

30.12.2016

Osobnosti veľkého formátu, medzi ktoré nesporne patrí aj poľsko-britský sociológ Zygmunt Bauman, je zložité, často až nemožné kategorizovať, či zaraďovať do akýchkoľvek prúdov. No viac »

Porážka nekapitalistickej ľavice na Slovensku. Východiská aplikovateľné na národnej a európskej úrovni.

27.06.2016

Nekapitalistická ľavica je nie len svedkom, ale aj obeťou globálneho posilňovania imperatívu voľného trhu na úkor rešpektovania ľudských práv. Táto skutočnosť je najevidentnejšia v krajinách viac »

trump

USA uvalili nové sankcie na KĽDR, aj na čínske subjekty

21.11.2017 21:40

USA uvalili sankcie na štyri čínske obchodné spoločnosti a jedného Číňana, ktorí s KĽDR vykonávali obchodmi vo výške stoviek miliónov dolárov.

Zimbabwe, Harare

Africký dinosaurus neumrie v úrade

21.11.2017 19:34

Autoritársky prezident Zimbabwe, 93-ročný Robert Mugabe, sa týždeň po tom, čo ho armáda držala v domácom väzení, rozhodol odstúpiť.

Rusko

Úteku Ruska má zabrániť náramok

21.11.2017 19:20

Za údajnú objednávku vraždy Sylvie Volzovej bude Pavol Rusko ďalej stíhaný na slobode. Ďalší pohyb Ruska sleduje elektronický náramok.

Theresa Mayová, premiérka

Britské médiá: Londýn je ochotný za podmienky brexitu zaplatiť viac

21.11.2017 19:15

Ministri britskej vlády sa podľa BBC zhodli na potrebe ponúknuť EÚ za urovnanie financií v rámci takzvaného brexitu viac peňazí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 28
Celková čítanosť: 59959x
Priemerná čítanosť článkov: 2141x

Autor blogu

Kategórie